Namiesto kvetiny a motýľov dostal kaktus a húsenice

nepodmienečnej láske. Riešenie - začať vždy od seba ;)

Autor: Kvetoslava Drážovská, majiteľka UniCare centra 

Nedávno sa jeden navonok šťastný otecko (volajme ho Daniel) nechal počuť.... „To, že sa učíme celý život je nepopierateľné. Ale to, že sa budem učiť aj od našej dcéry, ma prekvapilo a dosť zaskočilo.“ Keďže sama viem, ako je to s deťmi, nielen tými vlastnými... nijako som nebola pocitmi tohto otecka prekvapená, až... neskôr povedal: „...viete v živote som si veľmi prial dve veci – krásnu a chápajúcu partnerku a krásne a múdre deti.... žiaľ namiesto kvetiny a motýľa som dostal kaktus a húsenicu...

Daniel patrí medzi mamutov (vzorne sa starajúcich o rodinu), ktorý verí, že krása ženy nespočíva v jej oblečení, postave, či účese... tento mamut – je romantik ako Audrey (Hebburn) a verí, že krásu ženy možno spoznať iba skrz jej oči, pretože tie sú bránou do jej srdca, miesta kde sídli láska...

Pravdupovediac, debata s ním o kaktuse a húsenici ma dosť zaskočila, aj preto, že už dlhšie sa mi zdalo, že v rodine tohto otecka nie je všetko v poriadku a hoci majú šťastie na dosah, stále nemajú pocit, že majú všetko čo potrebujú. Daniel bol z toho veľmi smutný, pretože takto to predsa nechcel, nerozumel tomu, kde sa stala chyba.

Keďže mal práce vyše hlavy, nechal, nech to nejako vyrieši čas. Však vstávať v denne - v noci a riešiť navonok neopodstatnené potreby svojej niekoľkomesačnej dcéry ho natoľko vyčerpávalo, že neraz vstával s podliatymi očami, unavený a nevyspatý. Míňali sa dni s nocou a do rodiny sa narodila druhá dcéra. Hoci to nikdy nevyslovil, ale tváril sa akoby druhá húsenica :(.

Na otázku, že prečo sa netešíte, však zdravé dieťa je predsa DAR, sa len pousmial a povedal, že sa sám niekedy nerozumie, že načo sú im deti. Znelo mi to v ušiach veľmi dlho, keď stroho skonštatoval, že ja viem, že my nie sme dobrí rodičia a bojím sa, že ani nikdy nebudeme... Tak sme spolu hľadali, čo príjemné mu príchod druhorodenej (inak v skutočnosti túžobne očakávanej) dcéry skutočne priniesol.

Týždeň Adelky bez mamy (bola predsa v pôrodnici) jej umožnil sa tak veľmi s Danielom zblížiť, že dodnes tvoria nerozlučnú dvojicu ;). Dvojicu, ktorá zrazu nemá problém sa verejne mojkať a prejavovať si vzájomne pocity radosti a lásky. A Daniel stále viac rozumie tomu, čo znamená nepodmienečná láska k svojmu dieťaťu...

Medzičasom uplynulo niekoľko dlhých mesiacov a my sme sa dosť zblížili. Tešilo ma, že spoločné rozhovory Danielovi pomáhajú uvedomiť si, že od života dostáva, čo chce... Dosť na to, aby som pochopila „prečo“. Prečo Daniel nebol šťastný.... jeho životná anamnéza by zaisto stačila na celú dizertačku zo psychológie, ale to je iný príbeh.

Viete, čo sa stalo Danielovi po „nejakej dobe“? Z toho na oko nevábneho a časom dosť pichľavého kaktusu zbadal vyrastať prvý krásny kvietok. A zrazu videl ako sa tá nevábna húsenica mení v nádherného motýľa. Z Patrície sa stala milujúca Danielova manželka a z ich prvorodenej Adelky vyrástla krásna, šikovná a predovšetkým rodičmi milovaná dcéra...

Občas jednoducho nevidíme to, čo by sme chceli. To ale neznamená, že sa nestane presne to, čo chceme, iba to niekedy nevidíme. Preto ak nám život nedáva práve to čo chceme, stačí veriť a všetko robiť pre splnenie našich snov a túžob. Nezabudnite, že všetko sa deje v ten pravý moment a tak ako potrebujete! A Danielovi prajeme krásne chvíle so svojou skvelou rodinkou a nech neprestáva veriť, predovšetkým v seba! Vedzte, že dôvod prečo sa nedarí človeku byť šťastný je, že vždy vidí svoju minulosť lepšie, než to skutočne bolo; prítomnosť horšie ako to vlastne je a budúcnosť menej jasnou ako bude... Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov ;)